reklama

Umelé potraty – stále živá bolesť

Slávny príhovor náčelníka Siouxov pred prezidentom USA začína slovami: „Tak ako jazyk stále naráža na vylomený zub... (tak treba stále hovoriť o indiánskej otázke, až kým sa konečne nevyrieši). Mohlo by sa zdať, že aj na tému umelých potratov sa toho popísalo už dostatok, avšak príliš málo sa toho udialo... Je to „háklivá téma, do ktorej sa už politikom, ale i ústavným sudcom veľmi nechce. Keďže však problém nie je vyriešený, je potrebné stále naňho upozorňovať, lebo ide o príliš vážnu vec na to, aby sa akosi „zahrala do autu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (286)

Problém umelých potratov, žiaľ, nie je nový a zdá sa,že sprevádza ľudstvo odvtedy, odkedy sa „objavila" neželaná ťarchavosť. Už Hippokrates uvádza vo svojej prísahe: „Nijakejžene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu", z čoho je zrejmé nielen to, že už v jeho čase problémexistoval, ale i to, že ako lekár pokladal za záväzné zaujať práve tentopostoj. Umelé potraty sa teda vždy robili, ale vždy sa pokladali za čosinegatívne.

Čo je všakv tejto súvislosti nové v priebehu XX. storočia, to jepresadzovanie myšlienky, že umelé potraty sú právom, predovšetkým právomženy, v kontexte rôznych emancipačných hnutí, ba že - ako také - majú byťposkytované ako súčasť zdravotníckej starostlivosti, a teda i hradenéz fondov verejného zdravotného poistenia. Podstatou týchto myšlienok bolopresvedčenie, že tu ide o súčasť modreného prístupu ženy k svojmusexuálnemu zdraviu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Táto myšlienkanielenže výrazne zasiahla do mentality, ale najmä spôsobila postupnú akceptáciu umelých potratov vo verejnosti. To viedlo k zákonnému uznaniu tohto práva, čím sa najmä výrazne zvýšil počet umelýchpotratov, a to aj preto, že sa rozšírilo ich používanie aj do krajín, ktorépredtým túto prax neakceptovali - a to ako súčasť „rozvojovej pomoci", resp.ako „riešenie" demografických problémov.

Katolícka cirkev savždy stavala veľmi negatívne k praxi umelých potratov. Jej hlavný argumentbol ten, že tu ide o úmyselné usmrtenie nevinnej živej ľudskej bytosti, načo neexistuje žiaden morálne akceptovateľný dôvod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto aj diskusiamedzi zástancami a odporcami umelých potratov sa v podstate dá zhrnúť dotejto otázky: máme tu naozaj dočinenia so živou ľudskou bytosťou, alebo nie?A presnejšie: Kedy vlastnezačína ľudský život?

Dlho tu išlovlastne o to, uznať, či neuznať náboženský pohľad na vznik života, podľaktorého ľudská bytosť je dielom Boha a ľudí zároveň, keďže Boh vkladá dušudo tela, ktoré splodili rodičia, takže človek sa stáva človekom okamžite po tejto„animácii". Preto aj celá otázka postoja k umelým potratom sa kládla ako „náboženskýproblém". Treba povedať, že aj za týchto okolností je pri prijímaní potratovej legislatívy zarážajúce, že sa tuneaplikovala inak všeobecne uznávaná zásada rímskeho práva, podľa ktorej v pochybnostisa treba rozhodnúť pre život. Podľa tejto zásady napr. nezačneme odpratávaťruiny zrúteného domu, kým odborníci zodpovedne neskonštatujú, že pod nimi užnik nemohol ostať nažive, a vôbec nesprávame sa k nikomu ako k mŕtvemu,kým lekár neskonštatuje jeho smrť. A tak „dôkazné bremeno" v tejto kauzemalo celkom logicky prejsť z odporcov umelých potratov (ktorýchdôkazy sa neakceptovali pre ich náboženské pozadie) na zástancov umelých potratov, abyzodpovedne dokázali, že v čase, kedy ich chcú zákonom povoliť, eštenemáme dočinenia so živou ľudskou bytosťou...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V každom prípade,aj táto doba je už minulosťou. Dnes už máme dostatočne hodnoverné vedeckévýsledky, ktoré navzdory očakávaniam mnohých potvrdzujú učenie Cirkvi. Embryológiatotiž jasne preukázala, že po splynutí spermie s vajíčkom a začatí deleniauž celý následný proces je len kvantitatívnym rastom, takže nemámežiaden iný bod vo vývoji, ktorý by sme mohli označiť za kvalitatívne zlomový začiatok života -dovtedy to nie je človek, a potom už áno.

Toto je dosť veľkýproblém pre zástancov potratov, a tak sa istý čas ešte pokúšajú zahmliťtieto informácie a „nepustiť" ich medzi verejnosť, prípadne manipulovať štatistikyo počtoch umelých potratov a bagatelizovať tento problém (podobne akoroky s neuveriteľnou úspešnosťou dokázali držať ženy na celom svete v nevedomío tom, čo sa pri umelom potrate vlastne deje...). Ale už to nejde. Faktysú jasné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za týchto okolnostívšetky dôvody, ktoré pre rozhodnutie o umelom potrate existujú, vlastne stojaa padajú na otázke, či účel svätíprostriedky, alebo nie. Sú napr. ekonomické ťažkosti účelom, kvôliktorému môžeme usmrtiť nevinnú ľudskú bytosť? Alebo skutočnosť, že k počatiudošlo následkom násilného trestného činu, dáva oprávnenie na ďalší násilnýtrestný čin? Ak áno, potom právo na život nie je základom ostatných práv, čo spôsobuje chaos v celom právnom systéme...

Ale ak nie, bolo by ozajpotrebné čosi robiť zo zastaranou legislatívou, ktorá ešte stále umožňujezabíjať deti v prvých 12 týždňoch ich života bez toho, aby spáchaliakýkoľvek zločin, alebo inak ohrozovali spoločnosť. Protirečenie v legislatíve väčšinydemokratických krajín, ktoré na jednej strane svoju ústavuformulovali na základe tradičnýchdemokratických hodnôt, a preto zakotvili do nej ako podstatné právo naživot, ale na druhej strane do nej následne pod vplyvom sexuálnejrevolúcie presadili „modernú" tzv. interrupčnú legislatívu (samozrejme,o žiadnu „interrupciu=prerušenie" tu vôbec nejde)je totiž zrejmý a netreba na to vzdelanie ústavného sudcu, aby topostrehol...

Často sa tu argumentuje aj tým, že umelé potraty asi ozaj nie sú tonajlepšie riešenie, ale nechajme túto legislatívu na pokoji, lebo jejzrušenie by nás vrátilo kdesi k šarlatánskym potratom alebo potratovejturistike. Avšak, každý zákon je vyjadrením určitého hodnotového systémuspoločenstva a akotaký má aj svoju výchovnú funkciu. (Preto vôbec nie je indiferentné, činašalegislatíva umožňuje niečo, čo prípadne pokladáme za nesprávne...)Navyše, ani jedno, ani druhé sa v krajinách, ktoré sprísnili svojulegislatívu, nepotvrdilo. Asi je to teda len ďalší spôsob onejmanipulačnej kampane.

Cirkev pokladá zasvoju prvoradú povinnosť postaviť sa na stranu bezbranných a stále natentostav poukazovať - zomiera tu totiž príliš veľa nevinných bytostí na to,aby to -okrem samotného tohto faktu - nezasiahlo zničujúco aj celú mentalitutejtospoločnosti a jej kultúru. Isteže, negatívny postoj k umelým potratomnie je posledným slovom Cirkvi na túto tému, ale skôr prvým. Nasledujúďalšie,v ktorých sama ponúka a žiada i od spoločnosti vytvoriťalternatívu ženám, resp. rodinám, ktoré sa v dôsledku neželanejťarchavosti ocitli v takých či onakých problémoch. Ďalším slovom Cirkvije, samozrejme, aj výzva k zodpovednému rodičovstvu. Jej ideálom totiž nie je"bezhlavé" plodenie detí, ale veľkodušnosť a zodpovednosť. A preto sa usilujenajmä o zmenu konzumizmom a materializmom poznačenej mentality,aby sme deti prestali pokladať za útok na naše pohodlie, ale opäť v nichspoznalidar Boží na stmelenie vzťahov medzi manželmi a nadviazanie reálnejkontinuity medzi generáciami. Vymieranie európskych národov by na tomohlo byťdobrým dôvodom...

Ten najdôležitejší dôvod sa však týka samotnej našej civilizácie: ak pre ženu (alebo rodinu), ktorá sa v dôsledku svojej ťarchavosti ocitla v ťažkostiach nemáme lepšie riešenie ako poslať ju, aby svoje dieťa drasticky usmrtila (zákonom to upraviť a lekárov k tomu zaviazať), tak táto civilizácia za veľa nestojí. Asi by sme s tým už konečne mali čosi urobiť.

Stanislav Košč

Stanislav Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Usilujem sa sledovať život okolo seba s otvorenými očami... a tiež s očami viery. A so srdcom. Azda to niekoho môže zaujať. Viac o mne na stanislavkosc.webnode.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéBiblické zamysleniaSociálna náuka CirkviNezaradenéNetradičné športové komentáre

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu