Víťazstvo, pri ktorom mi chodili nečakané zimomriavky

Autor: Stanislav Košč | 11.9.2009 o 9:20 | Karma článku: 3,39 | Prečítané:  829x

Porovnanie zápasov s Českom a Severným Írskom vyznieva paradoxne: proti Čechom sme zahrali oveľa lepšie než proti Írom, a výsledky vyznievajú opačne. Malo by to logiku, keby Íri boli oveľa slabší než Česi. Nie som si však istý, či sa to dá tak ľahko povedať. Skôr mám pocit, že mi ten zápas v Írsku pripomenul náš zápas s Čechmi pred troma rokmi v Bratislave - my sme strašne chceli a oni dávali góly. Niekedy mi táto paralela bola až nepríjemná a tento typ zimomriavok som veru nečakal, ale taký je futbal a môžeme sa tešiť z dôležitého víťazstva.

Skutočne sa domnievam, že veľký podiel na našom víťazstve v Belfaste mala okrem nášho skvelého tímového výkonu až paralyzujúca nervozita našich súperov, ktorá naopak nám vliala pokoj na kopačky. V Poľsku vraj Íri súpera prekvapili "neostrovnou" rýchlou kombinačnou hrou, ktorá im už doma proti nám vôbec nešla a najmä v prvom polčase sa takmer ihneď uchýlili k ľahkému nakopávaniu, ktoré - vďaka našej disciplinovanej obrane - nemalo takmer žiadnu šancu na úspech.

Horšie to bolo po zmene strán, keď sme začali akoby spomínať na staré "dobré" časy a niektoré prihrávky dozadu ma až dvíhali z gauča. Vtedy som sa ozaj obával o výsledok, lebo keby sa Írom bolo podarilo v tom čase vyrovnať, je zrejmé, že nervozita by z nich opadla a bolo by zle (môj odhad - 3:1). Našťastie hrubku v obrane sme využili my a nie oni, bolo 0:2 a dohrali sme v pokoji.

Na našej strane treba teda vyzdvihnúť predovšetkým skvelého trénera. Zaradením niektorých hráčov ma síce nepresvedčil, ale určite je jeho zásluha tá "nálada v šatni", tímový duch a triezvosť pri voľbe taktiky. To mi dáva nádej, že to - napriek stúpajúcemu napätiu - dotiahneme do úspešného konca. už dávno som hovoril, že naši reprezentanti (najmä futbaloví) potrebujú predovšetkým psychológa - zdá sa, že už je tam, v osobe samého trénera.

Ešte pár slov k niektorým hráčom.

Vladimír Weiss ml.: ním začnem, lebo si to zaslúži. Chápem, že naše médiá, spolu s trénerom=otcom cítia pedagogickú zodpovednosť a nechcú mladého chlapca pokaziť, preto ho chvália veľmim opatrne. Ja sa však domnievam, že on tento môj blog asi nebude čítať, preto sa nebojím povedať, že je to - podľa môjho názoru - najväčší futbalový talent, aký sme kedy mali. (Pokiaľ mi siaha pamäť, bolo pár skvelých slovenských futbalistov, ale zdá sa mi, že žiaden nemal až tak ideálne skĺbený talent, odhodlanie, pracovitosť a podmienky pre rast ako on.) Nemám teda pocit, že "niekedy zbytočne vozí loptu", lebo ju drží na kopačke dosť ďaleko od našej brány, navyše zamotáva hlavy súperovým obrancom, čo im určite na nálade neprídáva. Isteže, každá kľučka, nahrávka či strela sa nevydarí, ale jeho výkon je výnimočný a ten gól, ktorý pripravil bys sme mohli oceniť Rádom za šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Miroslav Stoch: zdá sa mi, že nielen v porovnaní s Weissom, ale i vzhľadom na očakávania trochu sklamal. Azda bol i od istej miery premotivovaný, v kadžom prípade ho súperova obrana pomerne hladko eliminovala. Na druhej strane, naväzoval na seba pozornosť zväčša dvoch obrancov, čo je v prospech tímu dobrá vec.

Martin Škrteľ: začína mi pripomínať Pierluigiho Collinu... :-) Najmä v zápale boja myslím, že okrem svojej hry aj svojím výzorom desí súperových útočníkov, čo nám, samozrejme, hrá do karát. Navyše, keď si ešte preložia jeho priezvisko, môžu im chodiť zimomriavky po tele :-) (Pred pár rokmi sme mali - pokiaľ ide o priezviská - ozaj mimoriadne pozoruhodnú obranu: Zabavník - Kratochvíl - Škrteľ - Had...) Povedať o stopérovi, že je spoľahlivý, to je azda najvyššia hodnota. Práve preto ma - ako príliš ostrý kontrast - hnevá tá hrubka, ktorú vyrobil a na naše šťastie ju súper nepostrestal (a presne rovnakú na druhej strane Jendrišek skvelo premenil na náš druhý gól). Isteže, aj majster tesár sa utne. To, že sa mu občas takéto chyby prihodia, je možno pre inteligentného hráča ako je on zásah akejsi vyššej réžie, ktorá ho takto drží pri zemi, aby si nezačal namýšľať... Ktovie?

Ján Mucha: radosť pozerať, ako si svojimi perfektnými zásahmi nakloňuje na svoju stranu aj pani Šťastenu... :-)

No, aby som dlho nenudil eventuálneho čitateľa tohto "prvého pokusu" z športovonovinárskej brandže. Tak len záverom: Bijem sa do pŕs, nebol by som vsadil na to, že z tohto dvojzápasu budeme mať 4 body. Je to super, JAR je už blízko, čo by kameňom dohodil. Ide teraz o to, či ten kameň (Slovinsko) chytíme správnou rukou... Mám pocit, že áno - so Slovincami remizujeme a potom v Poľsku, v uvolnenej atmosfére, vyhráme (azda sa na mňa priatelia Poliaci nenahnevajú).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NAKA zadržala youtuberov Daňa a Vaského

Podozriví sú z násilnej trestnej činnosti.


Už ste čítali?