Moje športové spomínanie 1 - MS 1969

Autor: Stanislav Košč | 12.9.2009 o 23:19 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  1024x

Moja najstaršia športová spomienka siaha do roku 1969, k MS v hokeji a k atmosfére, ktorá zavládla po našom víťazstve nad odvekým rivalom.

V tom čase sme boli len krátko presťahovaní do Bratislavy a televízor sme ešte nemali, a tak som - spolu so staršími bratmi - bol pozerať tento zápas u krstých rodičov na Februárke (Račianska ul.). Zápas sme vyhrali a bol to ten povestný, ktorým sme sa síce majstrami nestali, ale mal "politickú" cenu zlata a Golonka v ňom na záver bozkával ľad... Ak sa nemýlim, skončil pomerom 4:3. (Úmyselne nebudem pri týchto spomienkach siahať po internete, aby som si údaje overil - už by to nebola autentická spomienka... Ak sa teda pomýlim, ospravedlňujem sa už vopred.)

Mimoriadnu váhu nadobudlo toto víťazstvo vzhľadom na ešte čerstvú okupáciu vojskami Varšavskej zmluvy pod vedením ZSSR, proti ktorej sa nedalo beztrestne postaviť, jedine ak takto - na športovom poli. Práve preto celé Československo pokojne obetovalo titul majstrov sveta - "hlavné, že sme vyhrali nad Rusmi"...!

Práve z týchto dôvodov i oslavy po tomto zápase boli výnimočné. Keď sme sa vracali domov, ľudia v Bratislave začali vychádzať do ulúc a - asi celkom spontánne - sa začali zhromažďovať pred domami, kde bývali jednotliví hokejisti. Tu okrem víťazných pokrikov zaznievali aj viac-menej hlasné politické narážky.

Prišli sme domov poriadne neskoro a hneď vo dverách som vychŕlil na mamu: "Teraz sa ide do mesta a tam sa reve!!!" No nemala pochopenie pre toto moje nadšenie. Nezazlievam jej to, veď som mal len päť rokov.

Takto som postupne začal chápať, že šport môže mať - hoci to nie je prirodzené ani správne - aj rôzne politické podtóny: Jednak je to akýsi prejav vzdoru voči "veľkému bratovi", ktorý poznačil celú históriu vzájomných duelov medzi ČSSR a ZSSR (najmä v hokeji, kde sme boli takmer rovnocennými rivalmi), takže hanebná prehra na MS v Moskve v roku 1981 (11:1) ma ponížila nielen ako hokejového fanúšika, ale i ako Slováka a ako demokrata (v "embryonálnom" štádiu, ale so srdcom už plne funkčným). Na druhej strane tento politický akcent bolo možné sledovať ako prejav rivality vo vzťahu medzi USA a ZSSR. Dodnes nezabudnem na skvelé finále hokejového turnaja na ZOH v Lake Placid v roku 1980, kde americkí mladíci po heroickom výkone zdolali ZSSR a my sme to doma sledovali v priamom prenose v hlbokej noci, s podmienkou, že pritom nezobudíme sestru, ktorá bola chorá (a spala v tej istej izbe), takže sme si pri každom americkom góle pchali vankúše do úst, aby sme od radosti neskríkli...

Cením si na mojich rodičoh, že tieto zápasy (najmä tie šlágre ČSSR-ZSSR) nielenže sledovali s nami, ale pamätám, že raz či dvakrát (už keď sme boli veľkí) otec po víťaznom zápase vo veľkom štýle otvoril fľašu vína... Ale najmä, keď sme prehrali, rodičia nedovolili žiadne negatívne emócie, nadávanie, a už vôbec nie nenávisť voči súperovi. Bolo to v kontraste s kresťanským svetonázorom, ktorý nám odovzdávali. A ja som sa z toho veľa naučil - aj o kresťanstve, aj o športe... Možno najťažšie som v tejto veci (pre nešťastnú kombináciu udalosti a môjho aktuálneho veku) prežíval LOH v Moskve v roku 1980, obzvlášť otvárací ceremoniál. Bol som u babky a keďže som mal pokazený žalúdok, strávil som takmer celý čas pred televízorom (okrem WC). Babka neskôr spomínala, že práve vtedy sa odo mňa naučila nové slovo: "otrasné"... :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NAKA zadržala youtuberov Daňa a Vaského

Podozriví sú z násilnej trestnej činnosti.


Už ste čítali?