Čo sa mi „páči“ na kňazskom celibáte?

Autor: Stanislav Košč | 16.12.2006 o 18:04 | Karma článku: 10,23 | Prečítané:  2655x

Som ženatý človek, veriaci kresťan katolík a pod vplyvom diskusií v ostatných dňoch o tom, čo sa komu „páči" či nie na Cirkvi, som sa aj ja zamyslel, konkrétne o celibáte.

Je ozaj pozoruhodné, koľko sa o tom za posledných dvadsať-tridsať rokov diskutuje, alebo presnejšie povedané, koľko sa zväčša jednostranne hovorí a píše. Zdá sa, že po „sexuálnej revolúcii" jav celibátu ozaj bije do očí, je totiž vyvrátením základného postulátu tejto revolúcie, že totiž bez sexu to nejde... Osobne si myslím, že toto je ten najhlavnejší dôvod, pre ktorý si dnes takmer každý človek na tejto planéte osobuje kompetenciu vyjadriť sa k celibátu - hoci je to niečo, čo je vnútornou disciplínou jednej náboženskej organizácie. Už principiálne mi to nesedí: čo nás, „nekňazov" je do toho? Nech o tom diskutujú kňazi medzi sebou, ak cítia potrebu, ale ak zvonku do nich stále rýpeme, nie je to tak trošku nekompetentné provokovanie? A z hľadiska náboženského by som povedal ešte viac: nie je to aj pokúšanie?

O čo týmto názorom vlastne ide? Uľahčiť kňazom život? A čo my vlastne o ňom vieme? Vieme si azda naštudovať z dejín (a máme vôbec spoľahlivú literatúru???), ako to vzniklo, vieme (vďaka usilovným médiám veľmi zasvätene), že občas sa stáva, že tento záväzok niektorý kňaz nedodrží, a tiež vieme, že cirkevná hierarchia nemá v pláne na tejto veci nič meniť. Ale kto z nás vie ozaj zasvätene posúdiť, čo robí celibát s kňazom, na čo mu je dobrý a v čom je ťažký, či by mu jeho zrušenie pomohlo, alebo uškodilo?

To sú moje otázky k tejto veci. A teraz môj názor.

Mne sa kňazský celibát páči. Dôvod mám predovšetkým praktický. Ukazuje mi totiž, že moja Cirkev (RK - rímsky obrad) si veľmi váži manželstvo, až do takej miery, že nevidí vhodné, aby sa niekto naplno venoval duchovnej službe (ktorá si žiada celého človeka) a zároveň manželstvu (ktoré si tiež žiada celého človeka). Ako manžel a otec rodiny by som si nevedel predstaviť, ako by mohlo moje manželstvo a rodina fungovať, ak by som bol kňazom a chcel ním byť naplno (ako inak?). Som hlboko presvedčený, že jedno z tých dvoch by šlo na vedľajšiu koľaj.

Viem, že to tisíc rokov bolo inak, ale dejiny treba posudzovať vo vtedajších súvislostiach, takže to na mojom názore nič nemení. Viem aj to, že v východnej katolíckej tradícii celibát nie je, ale ani to na mojom názore nič nemení, hoci žiadneho gréckokatolíckeho kňaza sa nechcem dotknúť. (Mám medzi nimi niekoľko kamarátov a zdá sa mi, že aj oni si to - i keď potichu a asi nie všetci - uvedomujú...)

Takže, paradoxne, čím viac sa na kňazský celibát útočí, tým viac si ho vážim, lebo mi je jasné, že v návale týchto útokov je subjektívne pre kňazov čoraz ťažší. Asi Boh chce, aby si ho lepšie uvedomili...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česi vyhostia 18 ruských špiónov. Rusov spájajú s výbuchom muničného skladu

Česká polícia pátra po mužoch, ktorí mali byť aj za otravou Skripaľa v Británii.

Vyrokovala pre Slovensko dodatočné vakcíny Pfizer: Sputnik nie je v Únii tabu

Ľubica Karvašová radí premiérovi o európskej politike.


Už ste čítali?