"Kauza" arcibiskup Sokol - môžem aj ja?

Autor: Stanislav Košč | 28.2.2007 o 18:17 | Karma článku: 9,73 | Prečítané:  2332x

Možno by prispelo k zapálenej diskusii na túto tému pár informácií o tom, ako fungovala Katolícka cirkev za čias, o ktoré tu ide. Pre tých mladších, ktorí si to nevedia ani predstaviť, prípadne pre tých starších, ktorým už neslúži dobre pamäť, si dovolím pár postrehov.

Najdôležitejšie v tejto veci je to, že v zmysle 4. článku Ústavy ČSSR vedúca úloha v spoločnosti patrila komunistickej strane. Komunistický pohľad na spoločnosť bol štátnou politikou. Vo vzťahu k Cirkvi sa to prejavovalo tak, že na Ministerstve kultúry bol zriadený Úrad pre veci cirkevné a na každom Okresnom národnom výbore (dnešný Okresný úrad) bol jeden tajomník, ktorý mal právomoc napr. dohliadať na pôsobenie kňazov v jeho okrese. Konkrétne to znamenalo, že na výkon kňazskej služby musel mať každý kňaz povolenie od tohto úradníka, ktorý mu ho mohol kedykoľvek odobrať a často to i celkom svojvoľne robil. Už prichádzam k pointe: keďze išlo o háklivú oblasť, na ktorú sa na jednej strane sústreďovala pozornosť zahraničnej verejnosti, a preto bolo porebné konať tu čo najdelikátnejšie, ale na druhej strane v duchu marxizmu-leninizmu bolo potrebné Cirkev držať nakrátko a všemožne prekážať akémukoľvek jej spoločenskému pôsobeniu, ktoré bolo prekážkou možnosti totalitne ovládnuť občanov, často títo tajomníci boli zároveň agentami ŠTB, resp. pri výkone svojej práce boli priamo riadení agentami ŠTB, ktorí často - v prípade slabej "akčnosti" tajomníka - jeho prácu dopĺňali, či nahrádzali.

Po vysvätení Jána Sokola za arcibiskupa vtedajšej Trnavskej arcidiecézy sa ocitol v situácii, kedy bolo potrebné delikátne, ale zároveň zo všetkých síl bojovať za každého kňaza, ktorému hrozilo vzatie "súhlasu", teda znemožnenie jeho oficiálneho fungovania v diecéze (a, samozrejme, aj za iné veci). Z tohto hľadiska bolo priam nutné nielen súhlasiť, ale dokonca i iniciovať stretnutia s týmto tajomníkom, ale aj s inými, ktorí - ako sa ukázalo - o týchto veciach rozhodovali. (To je na margo vyhlásenia arcibiskupa, že sa s agentami ŠTB stretával.) Tu je dobré uvedomiť si, že arcibiskup Sokol mal v Cirkvi na Slovensku inú úlohu ako napr. vtedy ešte biskup Korec, ktorý súhlas nemal nikdy a jeho pôsobenie bolo "v podzemí", teda mimo oficiálnych cirkevných štruktúr. On nemal šancu vyjednať nič, skôr naopak, musel sa chrániť, aby kohokoľvek ŠTB vnímalo v súvislosti s ním, lebo to automaticky znamenalo rôzne formy prenasledovania...

Je jasné, že tieto stretnutia (biskup - "cirkevný tajomník") sa niesli v "delikátnom boji" záujmov oboch strán: arcibiskup chcel dosiahnuť svoje pre kňazov a tajomník zas svoje pre ŠTB (informácie najmä o tzv. "tajnej Cirkvi"). Preto v miere svojej šikovnosti sa arcibiskup musel snažiť viesť diskusiu k tomu, čo vedel, že ŠTB už i tak vie, aby mohol na druhej strane žiadať to, o čo mu šlo. Keď napríklad bol v Ríme, kde sa stretol s viacerými pre režim nepohodlnými kňazmi, a vedel, že je tam sledovaný, mohol celkom spokojne povedať po návrate, že sa stretol s tým a tým, lebo mu bolo jasné, že o tom ŠTB i tak už vie. Ale to neznamená, že donášal na kňazov či laikov a pod. (To je na margo vyhlásenia arcibiskupa, že vedome nespolupracoval s ŠTB). Isteže, dnešní hrdinovia hovoria: mohol hrdinsky ignorovať týchto ľudí, s tým, že sú to eštebáci, aby nemusel raz ich deťom vysvetľovať, prečo spolupracoval so zločineckou organizáciou. Ale čo by to osožilo Cirkvi, ktorú mal viesť?

Napokon ešte jedna vec: ŠTB bola veľmi premyslená organizácia, ktorá si v boji s "vnútroným nepriateľom", medzi ktorých patrila najmä Katolícka cirkev, bola dobre vedomá, že viac dosiahne podvratnou činnosťou než otvoreným prenasledovaním. Preto sa usilovala každého, kto by mohol byť "zaujímavý", nejako prinútiť k spolupráci. A navyše, a tu je ďalšia zaujímavosť, niektorých, u ktorých sa jej to prípadne nedarilo, sa usilovala zdiskreditovať v ich okolí práve tým, že ich vydávala za svojich spolupracovníkov. To nie je nič nové: počas celého komunizmu to bola zvyčajná prax: pri vyšetrovaní jedného človeka mu tvrdili, že všetci jeho spoločníci, rodina, a pod. sa už priznali... Hovorí nám to niečo?

Takže, priatelia, fungovanie ŠTB za komunizmu (ale i po!!!) je pomerne ťažko preniknuteľná oblasť. Neodporúčam riadiť sa čiastkovými informáciami, ešte k tomu len z jedného zdroja, a najmä neodporúčam tlačiť kohokoľvek, aby sa priznal k niečomu, o čom vlastne nik z nás nemôže presne vedieť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Píše Tomáš Nociar - Fórum

Odborník na extrémizmus Andrej Danko

Šéf národniarov by nemal zabúdať, odkiaľ on a jeho strana prišli.

Kalavská sa vzoprela Ficovi, Smer jej návrh nepodporí

Ministerka predloží stratifikáciu len ako obyčajný zákon.


Už ste čítali?