Princíp solidarity

Autor: Stanislav Košč | 6.3.2007 o 14:45 | Karma článku: 8,47 | Prečítané:  3280x

Jednou z prvých myšlienok, ktorá sa objavila v katolíckej „sociálnej" náuke, no zároveň tvorí akoby jej leitmotív až dodnes, je požiadavka solidarity, ba dokonca jej povýšenie na princíp. Vzhľadom na mnohorakú interpretáciu tohto pojmu je asi dobré zdôrazniť, že Cirkev tu nemá na mysli jánošíkovské bratie bohatým a rozdávanie chudobným (a jeho neskoršie socialistické variácie). Čo teda?

Východiskom pre myšlienku solidarity je analógia s ľudským telom: jednotlivé orgány a údy ľudského tela sú medzi sebou inštinktívne „solidárne", teda fungujú tak, že tie silnejšie chránia tie slabšie a v prípade problému jedného zmobilizuje sa na pomoc celý organizmus. Takto by malo fungovať aj každé spoločenstvo ľudí - počnúc od rodiny až po medzinárodné spoločenstvo národov. Ide predovšetkým o pocit spolupatričnosti, vyplývajúci z povedomia vzájomnej závislosti, pre ktorú spoločenstvo môže prosperovať (naplniť svoj cieľ) jedine vtedy, ak prosperujú všetky jeho súčasti. A k tomu má napomáhať najmä tým „slabším" článkom predovšetkým celé spoločenstvo ako také a v rámci neho tie „silnejšie" články. Toto je pojem solidarity v ponímaní Katolíckej cirkvi.

Pôvodne ho aplikoval Lev XIII. na povinnosť štátu zastať sa „biedneho ľudu", ktorý nemá vlastnú oporu, a teda „s osobitnou nevyhnutnosťou ju potrebuje nájsť v obhajobe zo strany štátu" (Rerum novarum 29). Išlo o potrebu vytvorenia sociálnej legislatívy, ktorá by garantovala základné požiadavky ľudskej dôstojnosti, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch. Zmyslom tejto myšlienky je predchádzať konfliktom, aspoň do tej miery, ako je to možné.

Neskoršie rozpracovanie aplikuje tento princíp aj na vzťahy medzi odvetviami v národnom hospodárstve, resp. oblasťami tej-ktorej krajiny. Ján XXIII. napríklad poukazuje na to, že ak sa ekonomika krajiny dlhodobo orientuje prioritne na priemysel, a to na úkor poľnohospodárstva, zaostávanie poľnohospodárstva skôr či neskôr zabrzdí aj rozvoj priemyslu. Táto myšlienka bola v jeho časoch často terčom ironického obviňovania z neznalosti alebo sedliackej nostalgie. Až kým sa neukázalo, že je to tak. Pritom orientácia štátnej hospodárskej politiky na podporu poľnohospodárstva (a s tým samozrejme, vidieka) nespôsobuje to isté v opačnom zmysle. Poľnohospodárstvo sa totiž nikdy nemôže rozvíjať na úkor priemyslu, lebo ono práveže potrebuje priemyselné výrobky (a tiež služby) na svoj rozvoj, a tak tu ide o fungujúcu špirálu vzájomnej podpory v rozvoji. Isteže, treba nájsť pravú mieru a primerané formy, ale to už nie je vecou, ktorú by mala formulovať Cirkev.

Najzaujímavejšia je však asi aplikácia princípu solidarity na vzťahy v medzinárodnom spoločenstve. Požiadavka určitej „globalizácie" hospodárskej politiky prišla zo strany Cirkvi oveľa skôr než sa globalizácia prejavila v jednotlivých svojich ekonomických a iných aspektoch. Myšlienka bola stále tá istá: aj celé ľudstvo je „jedna rodina", v ktorej preto musia platiť tie isté pravidlá o nemožnosti prosperity celej rodiny, ak neprosperujú všetci jej členovia. Aj tu sa mnohí ironicky pýtali, ako môže zaostávajúci Juh planéty zabrzdiť rozvoj veľmocí na Severe. Dnes sa to už nepýtajú, ale mnohé sa už napráva veľmi ťažko, lebo sa vytvorili určité mentálne bloky, keď sa „rozvoj" v „rozvojových krajinách" zo strany bohatých krajín často celkom úmyselne deformoval rôznymi neokolonialistickými praktikami a tie krajiny to vedeli, len si nemohli pomôcť. To, samozrejme, neprospieva dobrým vzťahom, ale naopak extrémistickým myšlienkam skratových reakcií, ako je napríklad aj terorizmus.

Solidarita je teda dôležitý princíp, lebo od nej závisia vzťahy vo vnútri spoločenstva a najmä naplnenie cieľa spoločenstva. Samozrejme, aby sa nezneužívala, je potrebné „vyvážiť" ju subsidiaritou. O tom by som si dovolil pár slov zas nabudúce.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Píše Tomáš Nociar - Fórum

Odborník na extrémizmus Andrej Danko

Šéf národniarov by nemal zabúdať, odkiaľ on a jeho strana prišli.

Kalavská sa vzoprela Ficovi, Smer jej návrh nepodporí

Ministerka predloží stratifikáciu len ako obyčajný zákon.


Už ste čítali?