Subsidiarita ako cesta k riešeniu „rómskej otázky“

Autor: Stanislav Košč | 13.3.2007 o 14:50 | Karma článku: 8,13 | Prečítané:  3000x

Isteže, tento pojem i jeho prax má širší záber, ale práve v súvislosti s rómskou problematikou sa môže celkom zreteľne ukázať tak jeho užitočnosť, ako i potreba vnímať ho do dôsledkov.

Keďže solidarita sa uskutočňuje nielen medzi členmi spoločenstva, ale aj zo strany spoločenstva ako takého voči jednotlivým členom, je potrebné, aby tu fungovali určité pravidlá, ktoré vymedzujú kompetencie, aby sa na jednej strane pod rúškom preukazovania solidarity nesiahalo na slobodu človeka, a na druhej strane nezneužíval akýsi „nárok" na prejavy solidarity.

Tieto kompetenčné vzťahy usmerňuje tzv. princíp subsidiarity, kde zásluhou sociálnej náuky Katolíckej cirkvi je najmä povýšenie požiadavky „subsidiárnej" pomoci na princíp, tzn. pravidlo, ktoré musí platiť vždy, všade a vo všetkých súvislostiach.

Tento princíp hovorí o tom, že napr. štát nemá zasahovať do kompetencií organizačne nižším spoločenstvám, napr. jednotlivcom alebo rodinám (teda odoberať im ich a privlastňovať si), ale má im umožniť, aby tie kompetencie mohli vykonávať. A len vtedy, keď oni nedokážu svoju kompetenciu naplniť, resp. v tej miere, ako ju nedokážu naplniť, má prísť na pomoc. Avšak ide tu o pomoc k svojpomoci, čiže pomoc, ktorá opäť neznamená prevzatie, pohltenie kompetencií, ale je ohraničená nevyhnutným časom a mierou, a tiež charakterizovaná určitou formou. Na druhej strane však - aby tento princíp bol vyvážený a nemohol byť zneužívaný - jednotlivci a rodiny nemajú prenášať svoje kompetencie na vyššie spoločenstvo, napr. na štát. Inak povedané, ak štát mi nemá „kafrať" do mojich kompetencií, to ale znamená, že v plnej miere preberám zodpovednosť za svoje kompetencie.

Domnievam sa, že riešenie „rómskej otázky" pokrivkáva práve v tomto komplexnom prístupe k problematike. (Možno ešte predtým by bolo potrebné povedať, že sú tu mnohé predsudky z oboch strán, ktoré túto problematiku robia ešte komplikovanejšou, pretože - ako je známe - mentálne apriorizmy sa prekonávajú asi najťažšie zo všetkého...) Bolo by teda asi potrebné, skôr než sa štát (alebo EÚ smerom nahor, či VÚC, obec smerom nadol) rozhodnú pre určité projekty v oblasti riešenia rómskej problematiky, zadefinovať si, čo je cieľom celej sústavy krokov, z ktorých každý projekt by mal byť jedným - ale všetky smerovať tým istým cieľom. Ako bolo totiž povedané, ide o „pomoc k svojpomoci" pri socializácii rómskeho etnika, avšak pri rešpektovaní jeho kultúry. Tu je asi kľúčová otázka: čo je rómskou kultúrou a čo len určitou, azda skratovitou, reakciou na dlhodobo neriešené problémy..., v čom spočíva socializácia Rómov, aby nebola ich mentálnym znásilňovaním a kultúrnym kolonializmom...?

Princíp subsidiarity nedáva odpoveď na tieto otázky, ale poukazuje na metódu prístupu, ktorá - asi jediná - môže sláviť úspech.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Kalavská sa vzoprela Ficovi, Smer jej návrh nepodporí

Ministerka predloží stratifikáciu len ako obyčajný zákon.


Už ste čítali?