Umelé potraty – stále živá bolesť

Autor: Stanislav Košč | 20.3.2007 o 14:48 | Karma článku: 11,74 | Prečítané:  4120x

Slávny príhovor náčelníka Siouxov pred prezidentom USA začína slovami: „Tak ako jazyk stále naráža na vylomený zub..." (tak treba stále hovoriť o indiánskej otázke, až kým sa konečne nevyrieši). Mohlo by sa zdať, že aj na tému umelých potratov sa toho popísalo už dostatok, avšak príliš málo sa toho udialo... Je to „háklivá téma", do ktorej sa už politikom, ale i ústavným sudcom veľmi nechce. Keďže však problém nie je vyriešený, je potrebné stále naňho upozorňovať, lebo ide o príliš vážnu vec na to, aby sa akosi „zahrala do autu".

Problém umelých potratov, žiaľ, nie je nový a zdá sa, že sprevádza ľudstvo odvtedy, odkedy sa „objavila" neželaná ťarchavosť. Už Hippokrates uvádza vo svojej prísahe: „Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu", z čoho je zrejmé nielen to, že už v jeho čase problém existoval, ale i to, že ako lekár pokladal za záväzné zaujať práve tento postoj. Umelé potraty sa teda vždy robili, ale vždy sa pokladali za čosi negatívne.

Čo je však v tejto súvislosti nové v priebehu XX. storočia, to je presadzovanie myšlienky, že umelé potraty sú právom, predovšetkým právom ženy, v kontexte rôznych emancipačných hnutí, ba že - ako také - majú byť poskytované ako súčasť zdravotníckej starostlivosti, a teda i hradené z fondov verejného zdravotného poistenia. Podstatou týchto myšlienok bolo presvedčenie, že tu ide o súčasť modreného prístupu ženy k svojmu sexuálnemu zdraviu.

Táto myšlienka nielenže výrazne zasiahla do mentality, ale najmä spôsobila postupnú akceptáciu umelých potratov vo verejnosti. To viedlo k zákonnému uznaniu tohto práva, čím sa najmä výrazne zvýšil počet umelých potratov, a to aj preto, že sa rozšírilo ich používanie aj do krajín, ktoré predtým túto prax neakceptovali - a to ako súčasť „rozvojovej pomoci", resp. ako „riešenie" demografických problémov.

Katolícka cirkev sa vždy stavala veľmi negatívne k praxi umelých potratov. Jej hlavný argument bol ten, že tu ide o úmyselné usmrtenie nevinnej živej ľudskej bytosti, na čo neexistuje žiaden morálne akceptovateľný dôvod.

Preto aj diskusia medzi zástancami a odporcami umelých potratov sa v podstate dá zhrnúť do tejto otázky: máme tu naozaj dočinenia so živou ľudskou bytosťou, alebo nie? A presnejšie: Kedy vlastne začína ľudský život?

Dlho tu išlo vlastne o to, uznať, či neuznať náboženský pohľad na vznik života, podľa ktorého ľudská bytosť je dielom Boha a ľudí zároveň, keďže Boh vkladá dušu do tela, ktoré splodili rodičia, takže človek sa stáva človekom okamžite po tejto „animácii". Preto aj celá otázka postoja k umelým potratom sa kládla ako „náboženský problém". Treba povedať, že aj za týchto okolností je pri prijímaní potratovej legislatívy zarážajúce, že sa tu neaplikovala inak všeobecne uznávaná zásada rímskeho práva, podľa ktorej v pochybnosti sa treba rozhodnúť pre život. Podľa tejto zásady napr. nezačneme odpratávať ruiny zrúteného domu, kým odborníci zodpovedne neskonštatujú, že pod nimi už nik nemohol ostať nažive, a vôbec nesprávame sa k nikomu ako k mŕtvemu, kým lekár neskonštatuje jeho smrť. A tak „dôkazné bremeno" v tejto kauze malo celkom logicky prejsť z odporcov umelých potratov (ktorých dôkazy sa neakceptovali pre ich náboženské pozadie) na zástancov umelých potratov, aby zodpovedne dokázali, že v čase, kedy ich chcú zákonom povoliť, ešte nemáme dočinenia so živou ľudskou bytosťou...

V každom prípade, aj táto doba je už minulosťou. Dnes už máme dostatočne hodnoverné vedecké výsledky, ktoré navzdory očakávaniam mnohých potvrdzujú učenie Cirkvi. Embryológia totiž jasne preukázala, že po splynutí spermie s vajíčkom a začatí delenia už celý následný proces je len kvantitatívnym rastom, takže nemáme žiaden iný bod vo vývoji, ktorý by sme mohli označiť za kvalitatívne zlomový začiatok života - dovtedy to nie je človek, a potom už áno.

Toto je dosť veľký problém pre zástancov potratov, a tak sa istý čas ešte pokúšajú zahmliť tieto informácie a „nepustiť" ich medzi verejnosť, prípadne manipulovať štatistiky o počtoch umelých potratov a bagatelizovať tento problém (podobne ako roky s neuveriteľnou úspešnosťou dokázali držať ženy na celom svete v nevedomí o tom, čo sa pri umelom potrate vlastne deje...). Ale už to nejde. Fakty sú jasné.

Za týchto okolností všetky dôvody, ktoré pre rozhodnutie o umelom potrate existujú, vlastne stoja a padajú na otázke, či účel svätí prostriedky, alebo nie. Sú napr. ekonomické ťažkosti účelom, kvôli ktorému môžeme usmrtiť nevinnú ľudskú bytosť? Alebo skutočnosť, že k počatiu došlo následkom násilného trestného činu, dáva oprávnenie na ďalší násilný trestný čin? Ak áno, potom právo na život nie je základom ostatných práv, čo spôsobuje chaos v celom právnom systéme...

Ale ak nie, bolo by ozaj potrebné čosi robiť zo zastaranou legislatívou, ktorá ešte stále umožňuje zabíjať deti v prvých 12 týždňoch ich života bez toho, aby spáchali akýkoľvek zločin, alebo inak ohrozovali spoločnosť. Protirečenie v legislatíve väčšiny demokratických krajín, ktoré na jednej strane svoju ústavu formulovali na základe tradičných demokratických hodnôt, a preto zakotvili do nej ako podstatné právo na život, ale na druhej strane do nej následne pod vplyvom sexuálnej revolúcie presadili „modernú" tzv. interrupčnú legislatívu (samozrejme, o žiadnu „interrupciu=prerušenie" tu vôbec nejde) je totiž zrejmý a netreba na to vzdelanie ústavného sudcu, aby to postrehol...

Často sa tu argumentuje aj tým, že umelé potraty asi ozaj nie sú to najlepšie riešenie, ale nechajme túto legislatívu na pokoji, lebo jej zrušenie by nás vrátilo kdesi k šarlatánskym potratom alebo potratovej turistike. Avšak, každý zákon je vyjadrením určitého hodnotového systému spoločenstva a ako taký má aj svoju výchovnú funkciu. (Preto vôbec nie je indiferentné, či naša legislatíva umožňuje niečo, čo prípadne pokladáme za nesprávne...) Navyše, ani jedno, ani druhé sa v krajinách, ktoré sprísnili svoju legislatívu, nepotvrdilo. Asi je to teda len ďalší spôsob onej manipulačnej kampane.

Cirkev pokladá za svoju prvoradú povinnosť postaviť sa na stranu bezbranných a stále na tento stav poukazovať - zomiera tu totiž príliš veľa nevinných bytostí na to, aby to - okrem samotného tohto faktu - nezasiahlo zničujúco aj celú mentalitu tejto spoločnosti a jej kultúru. Isteže, negatívny postoj k umelým potratom nie je posledným slovom Cirkvi na túto tému, ale skôr prvým. Nasledujú ďalšie, v ktorých sama ponúka a žiada i od spoločnosti vytvoriť alternatívu ženám, resp. rodinám, ktoré sa v dôsledku neželanej ťarchavosti ocitli v takých či onakých problémoch. Ďalším slovom Cirkvi je, samozrejme, aj výzva k zodpovednému rodičovstvu. Jej ideálom totiž nie je "bezhlavé" plodenie detí, ale veľkodušnosť a zodpovednosť. A preto sa usiluje najmä o zmenu konzumizmom a materializmom poznačenej mentality, aby sme deti prestali pokladať za útok na naše pohodlie, ale opäť v nich spoznali dar Boží na stmelenie vzťahov medzi manželmi a nadviazanie reálnej kontinuity medzi generáciami. Vymieranie európskych národov by na to mohlo byť dobrým dôvodom...

Ten najdôležitejší dôvod sa však týka samotnej našej civilizácie: ak pre ženu (alebo rodinu), ktorá sa v dôsledku svojej ťarchavosti ocitla v ťažkostiach nemáme lepšie riešenie ako poslať ju, aby svoje dieťa drasticky usmrtila (zákonom to upraviť a lekárov k tomu zaviazať), tak táto civilizácia za veľa nestojí. Asi by sme s tým už konečne mali čosi urobiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Píše Tomáš Nociar - Fórum

Odborník na extrémizmus Andrej Danko

Šéf národniarov by nemal zabúdať, odkiaľ on a jeho strana prišli.

Kalavská sa vzoprela Ficovi, Smer jej návrh nepodporí

Ministerka predloží stratifikáciu len ako obyčajný zákon.


Už ste čítali?