Práca je základom formovania rodinného života

Autor: Stanislav Košč | 3.4.2007 o 14:30 | Karma článku: 6,35 | Prečítané:  2119x

V katolíckej sociálnej náuke, najmä u Jána Pavla II., nachádzame zaujímavé súvislosti, v ktorých vstupuje do vzájomného vzťahu práca a rodina.

V encyklike Laborem exercens (1981) píše pápež, že „práca je základom formovania rodinného života“ (čl. 10). Následne vysvetľuje, že toto formovanie sa uskutočňuje na dvoch rovinách: „Práca je v istom zmysle podmienkou, ktorá umožňuje založiť si rodinu. Rodina totiž vyžaduje prostriedky na hmotné zabezpečenie, ktoré človek normálne nadobúda prácou.“

Táto myšlienka evokuje postoj Cirkvi k rodine ako nielen spoločenskej, ale i ekonomickej bunke, ktorá ako taká potrebuje určitú sebestačnosť. Preto v týchto slovách nachádzame povzbudenie pre snúbencov, aby sa usilovali najprv postaviť „na vlastné nohy“, až potom vstupovať do manželstva, ale najmä zakladať si rodinu. Je zrejmé, že tlačiť sa s dieťaťom v dvojizbovom byte spolu s rodičmi a súrodencami asi nie je to optimálne pre začínajúcu rodinu. A i keď je v súčasnosti neľahké pre začínajúcich absolventov nájsť si prácu, a najmä vlastné bývanie, z postoja Cirkvi možno vyčítať, že táto ťažkosť je v konečnom dôsledku menšia ako ťažkosti, ktoré prináša opačné riešenie. Je dobre známe, koľko manželstiev sa rozpadlo pre „jednoduchý“ dôvod absentujúcej intimity v počiatočných etapách manželského a rodinného života (pričom tu vôbec nejde len o intimitu pohlavnú). Na druhej strane však – ako možno vyčítať z ďalších dokumentov tohto istého pápeža – Cirkev varuje aj pred opačným extrémom, ktorým je akýsi súčasný trend, najprv si užiť, alebo skrátka zabezpečiť sa a až potom uvažovať o manželstve, resp. rodičovstve. Problém je práve v tom extréme, ku ktorému to často vedie: musíme mať všetko, až potom dieťa. Ide predovšetkým o určitú mentalitu, ktorá sa odzrkadľuje za týmto uvažovaním, podľa ktorej dieťa – deti, a vôbec rodina sa v hierarchii nie proklamovaných, ale skutočne realizovaných hodnôt dostala veľmi nízko a to ohrozuje nielen spoločenský život (ktorého rodina je základom), ale i samotné prežitie spoločenstva (keďže v takomto uvažovaní už dve deti sú problém, a tri by už boli ponímané takmer ako katastrofa...).

Druhou rovinou, kde práca formuje rodinu, je výchova: „Práca a pracovitosť podmieňujú aj celý výchovný proces v rodine práve preto, že každý sa "stáva človekom" okrem iného prácou; a úloha stávať sa človekom je podstatným cieľom celého výchovného procesu. (...) Rodina je totiž spoločenstvom, ktoré môže jestvovať vďaka práci a súčasne je pre každého človeka prvou súkromnou školou práce.

Aj táto myšlienka si zasluhuje hlbšiu úvahu. Poukazuje totiž vo svojich dôsledkoch aj na formy, akými je užitočné uskutočňovať prácu v rodine. Keďže práve prácou sa formuje osobnosť detí, je potrebné, aby v tomto procese mali možnosť zakúsiť prácu, primerane svojim možnostiam, ale reálne vzhľadom na vytvorenie si pracovných čností (pracovitosti, zodpovednosti, poriadku, dôslednosti a pod.). Nie je teda asi optimálne odohnať dieťa od stola s tým, aby nezavadzalo, alebo že si len ublíži, alebo že ja (dospelý) to krátka urobím lepšie a rýchlejšie... Naopak, deti by mali v rodine zakúsiť svoje „miesto na pracovisku“, vrátane určitej zodpovednosti. Ďalší súvis, ktorý tu môžeme nájsť, sa týka aj „mužskej“ a „ženskej“ práce, a najmä spolupráce muža a ženy (teda rodičov), ktorú je potrebné zakúsiť v rodine. Nejde, samozrejme, o umelé vytváranie „rol“, ale o povzbudenie v deťoch či už ich pohlavnej dispozície, ako i akceptácie opačného pohlavia. Konkrétne povedané, je potrebné viesť dievčatá napr. k žehleniu prádla, a tak rozvíjať v nich cit pre jemnosť, pre úctu k odevom a pre celkovú upravenosť svojho zovňajšku a zovňajšku ostatných členov rodiny. Ale zároveň treba viesť aj chlapcov, aby si jednak vážili túto prácu ako službu, a jednak ju dokázali aj sami vykonávať, lebo život ich môže postaviť pred rozličné situácie, kedy to budú potrebovať. Podobne u chlapcov ohľadom opráv v domácnosti – a u dievčat v opačnom vzťahu. Najmä však je potrebné, aby deti videli svojich rodičov ako spolupracujú a mali možnosť spolupracovať s nimi. Optimálna je napr. spoločná príprava nedeľného obeda, alebo práca v záhrade, plánovanie dovolenky a pod. Ak sa správne podá a vysvetlí, plní totiž funkciu manželského a rodinného tmelu v rámci rodiny, s dlhodobým účinkom, a tiež aj funkciu vzdialenej prípravy na manželstvo a rodičovstvo.

Napokon Ján Pavol II. pripomína, že vzhľadom na túto prepojenosť práce s rodinou „treba pripomenúť a povedať, že rodina je jedným z najdôležitejších východiskových bodov, podľa ktorých sa musí formovať sociálno-etický poriadok ľudskej práce“. To už neplatí len pre prácu v rodine, ale i pre spoločenské a politické súvislosti, ktoré do tejto problematiky (najmä čo sa týka rodiny) zasahujú zvonku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Expert na panelové konštrukcie: Výbuch plynu by v súčasných bytovkách vyzeral inak

O bezpečnosti panelákov hovorí Andrej Bartók zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

NAKA zadržala youtuberov Daňa a Vaského

Podozriví sú z násilnej trestnej činnosti.


Už ste čítali?