Katolícka cirkev a demokracia

Autor: Stanislav Košč | 30.4.2007 o 14:40 | Karma článku: 7,58 | Prečítané:  2571x

„Cirkev si veľmi váži demokraciu" - toto konštatovanie v jednom z najvýznamnejších sociálnych dokumentov Katolíckej cirkvi (encyklike Jána Pavla II. Centesimus annus, čl. 46) môže znieť na prvý pohľad prekvapujúco, avšak jeho význam sa ukazuje v plnej miere jednak v kontexte, v ktorom toto konštatovanie zaznelo, a jednak v súvislostiach, ktoré ho v tomto dokumente rámcujú.

Dôvody, pre ktoré Katolícka cirkev uznáva demokraciu ako najlepší politický systém, formuluje sám Ján Pavol II. jednak v nasledujúcich slovách, keď hovorí o tom, že demokracia je „systém, ktorý zabezpečuje občanom účasť na politických rozhodnutiach a podriadeným zaručuje možnosť svoje vlády voliť a kontrolovať a tam, kde je to potrebné, pokojnou cestou ich odvolávať" a jednak potom vo svojej knihe „Pamäť a identita", kde vysvetľuje, že demokratické zriadenie „najviac zodpovedá intelektuálnej a spoločenskej prirodzenosti človeka a v dôsledku toho požiadavkám sociálnej spravodlivosti" (slov. vydanie, s. 126).

Ide o to, že ak človek je spoločenská bytosť, je prirodzené, aby každý človek mal účasť na moci, teda na tom rozhodovaní, ktoré sa ho týka, aj keď - pochopiteľne - táto účasť je vo väčšine prípadov sprostredkovaná. Okrem toho sa tu zdôrazňuje fakt, že v demokracii možno vládu odvolať pokojnou cestou, hoci za splnenia určitých zákonných podmienok (referendum o skrátení volebného obdobia a pod.).

Na druhej strane však Cirkev v súčasnosti varuje samu demokraciu pred určitými jej autodeštruktívnymi tendenciami, keď začína spochybňovať základné piliere, na ktorých historicky (nie v antike, ale keď hovoríme o tzv. „modernej" demokracii) vznikla, teda všeobecne zdieľaný objektívny hodnotový systém, garantujúci každému človekovi (občanovi) tie isté základné ľudské práva a slobody.

Preto Ján Pavol II. pripomína ako nevyhnutné uznanie v rámci demokratického politického systému „objektívnej", resp. „poslednej" pravdy, ako rámca, v ktorom potom platí demokratické rozhodovanie na základe názoru väčšiny. Pripomína totiž, že „dnes je sklon tvrdiť, že agnosticizmus a skeptický relativizmus predstavujú filozofiu a zá­kladný postoj, ktoré zodpovedajú demokratickým formám politiky. A tí, čo sú pre­svedčení, že poznajú pravdu a na nej zotrvávajú, z demokratického hľadiska nie sú dôveryhodní, lebo neakceptujú, že pravdu určuje väčšina, prípadne že sa mení podľa politickej situácie." Avšak, ak „pravdu" určuje väčšina ad hoc, čiže neexistuje žiadna objektívna norma pre ľudské práva a povinnosti, „potom idey a pre­svedčenia sa dajú ľahko zneužiť na mocenské ciele. Demokracia bez zásad, ako doka­zujú dejiny, ľahko sa premení na otvorený, alebo skrytý totalitarizmus."

Proti tomuto argumentu je ťažko čo namietať, hoci mnohí by azda chceli spochybniť nutnosť týchto objektívnych kritérií demokracie ako takej. Ale história sa oklamať nedá a tá jasne učí, že všade, kde sa to udialo, režim sa zvrhol na takú či onakú formu totalitarizmu.

Cirkvi tu ozaj nejde o presadzovanie nejakých svojich záujmov, ale o očistenie samej demokracie od rôznych vnútorných deformácií, ktoré ju môžu i celkom zahubiť. To môže azda mnohých prekvapovať, ale postoje jej predstaviteľov sú v tomto smere jednoznačné a dosť dobre čitateľné. Cirkev tu skrátka vystupuje ako tá, ktorá si dobre pamätá totalitu a jej neblahé účinky na dôstojnosť človeka.

To by malo byť varovanie, najmä pre spoločnosť, ako je naša, ktorá s totalitarizmom má svoju skúsenosť. Nemožno skrátka do stromu demokracie systematicky štepiť totalitárne prejavy a čakať, že na ovocí sa to neprejaví...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Píše Tomáš Nociar - Fórum

Odborník na extrémizmus Andrej Danko

Šéf národniarov by nemal zabúdať, odkiaľ on a jeho strana prišli.

Kalavská sa vzoprela Ficovi, Smer jej návrh nepodporí

Ministerka predloží stratifikáciu len ako obyčajný zákon.


Už ste čítali?