Predovšetkým

si myslím, že vôbec nie je dôležité, či JA to dokážem tu obhájiť, ale či je to tak správne. (Ak ma niekto nepresvedčil o svojom argumente, to ešte neznamená, že ten môj - opačný - je v poriadku.) A teraz sa o to predsa pokúsim: Iste uznáš, že v článku nemohlo byť všetko k tejto téme, preto som sa snažil k následnej diskusii pristúpiť s primeranou zodpovednosťou a aj iní tu, myslím, všeličo osvetlili. To k tým prvým dvom odsekom. A k tomu tretiemu: CELÉ je to o vzájomnej nezištnej, zodpovednej a veľkodušnej láske tých dvoch manželov. (Tie prívlastky tam majú svoj zmysel.) Ak táto je, v tom sexuálneom vzťahu dokáže nájsť prejavy, ktoré budú aj správne, aj radostné. (Alebo si tu odo mňa čakal presný návod? - to by bolo na základe tých Tvojich troch viet asi trúfalé, nemyslíš?)

stano košč

No to je sice pekne

Snad uznas, ze na to aby som svojej manzelke povedal ze ju milujem nepotrebuje cakat na neplodne dni. Takze tu to nesuvisi s nezistnostou. Alebo manzelka ma byt neustale nezistna a nemat zo sexu nic (alebo len malo)? Ba prave naopak, ked sa mam ja dobre tak nech sa ma aj moja manzelka- je na tom nieco zle? Ak nie tak logicky budeme hladat obdobie kedy je to pre oboch prijemne a vieme, ze v bezpecnej predmenstruacnej dobe to nie je. Ake mame moznosti? Teda ak jeden z nas nema byt permanentne frustrovany a ak sa chceme milovat sexualne?

stemi

Pockat si na starobu

ked uz bude zena po prechode. Vtedy vam aj cirkev povoli sex aky mame my po cely zivot. ;-)

Róbert Dyda